Nadmerná vlhkosť
Voda obsiahnutá v stavebných materiáloch je príčinou procesov, v dôsledku ktorých dochádza k deštrukcii muriva, omietok a ich povrchových úprav, poškodeniu podláh a interiérového zariadenia. Vplyvom vlhkosti dochádza v stavebných materiáloch k cyklickým fyzikálnym a chemickým procesom, napr. nasiakanie a vysychanie vody, tvorba „výkvetov“ solí a ich rozpúšťanie. Niektoré časti zavlhnutých objektov sa stávajú aj z hygienického hľadiska nepoužiteľné. Hlavnou príčinou týchto negatívnych javov je zemná vlhkosť. Jeden meter kubický tehál môže zadržiavať až 300 litrov vody. Vlhké steny môžu byť nasiaknuté rádovo tonami vody. Vlhké murivo stráca termoizolačné vlastnosti a v dôsledku vysokej vlhkosti vzduchu je pocit tepla dosiahnuteľný až pri vyšších teplotách, čo neraz znamená zvýšené náklady na kúrenie.
Príčina vlhnutia muriva (vzlínajúca zemná vlhkosť)
Funguje na princípe kapilárnej vzlínavosti, kedy voda vďaka povrchovému napätiu prekonáva gravitáciu a má tendenciu vystúpať zo základov cez poškodenú alebo chýbajúcu izolačnú vrstvu do muriva. Z tohto dôvodu je vodorovná izolácia v murive potrebná. Túto je vhodné kombinovať s bočnou izoláciou na úrovni základov alebo múrov, ktoré sú pod úrovňou vonkajšieho terénu.
Sanácia (sanačné omietky)
Počas fázy vysušovania je vhodné nechať pôvodnú omietku na stene. Tá býva spravidla zasolená. Soli vyťahujú zvyškovú vodu zo stien a podporujú proces sušenia. Vlhkú zasolenú omietku je následne potrebné osekať a nahradiť sanačnou omietkou. Sanačné omietky sú suché maltové zmesi s vysokou poréznosťou a priepustnosťou vodných pár pri značne zníženej kapilárnej vzlínavosti. Vďaka priaznivým hydrofóbnym a difúznym vlastnostiam sú určené pre povrchové úpravy navlhnutého muriva sanovaných objektov. Samotná výmena omietok bez obnovy izolácie je neúčinná, pretože murivo má stály prísun vody, ktorá má tendenciu stúpať až nad úroveň týchto omietok.
